Альбом "Канонизация жертв геноцида армян"23. apríla sa Jeho Blaženosť vladyka Rastislav, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska, arcibiskup michalovsko-košický Juraj, reprezentant Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku pri Moskovskom patriarcháte archimandrita Serafim (Šemjatovský) a jerodiakon Maxim zúčastnili historickej udalosti – kanonizácie obetí arménskej genocídy v Osmanskej ríši v r. 1915 – 1923.

Slávnostné začlenenie do radov svätých Arménskej apoštolskej cirkvi sa konalo pri oltári na otvorenom priestranstve pred vchodom do starobylého arménskeho kláštora Echmiadzin, ktorého história siaha až do 4. storočia.

Kanonizáciu viedol predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi — vrchný patriarcha, najsvätejší katholikos všetkých Arménov Garegin II.

Nikdy v histórii nedošlo ku kanonizácii tak veľkého počtu svätých mučeníkov. Podľa od-hadov počas „Veľkého zločinu» – tak v Arménsku nazývajú vyvražďovanie uskutočňované v Osmanskej ríši Turkami v r. 1915 – 1923 – bolo zabitých až 1,5 mil. Arménov. 23. apríla 2015 boli všetci zabití kanonizovaní (vyhlásení za svätých) ako „svätí mučeníci, zavraždení počas genocídy Arménov za vieru a vlasť.»

Na historickej slávnosti kanonizácie sa zúčastnili náboženskí, politickí a verejní činitelia – predstavitelia miestnych pravoslávnych Cirkví i takmer všetkých ostatných kresťanských cirkví, ako aj členovia vlád a parlamentov desiatok krajín.
Bohoslužba kanonizácie sa skončila o 19:15. Toto číslo symbolizuje rok 1915, kedy sa začalo masové vyvražďovanie Arménov v Osmanskej ríši.

Presne o 19:15 sa v hlavnom katedrálnom chráme v Echmiadzine rozozvučali zvony. V rovnakom čase sa k tomuto zádušnému zvonu pridali kresťanské chrámy po celom svete. Medzi nimi – chrám Christa Spasiteľa a katedrálny chrám svätého Preobražénija v Moskve, katedrálny chrám v Buenos Aires, chrám Matky Božej v Paríži, chrám sv. Patrika v New Yorku, chrámy v Benátkach, Nemecku, Poľsku a ďalších krajinách.

Fotogaléria k článku
Autor: Sergej Čeklenkov